Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Poprava ThDr. Jozefa Tisa - 1. a 2. časť

11. 2. 2009

Poprava ThDr. Jozefa Tisa - 1. a 2. časť

 1.časť

18. apríla 1947 bol na dvore väznice Justičného paláca v Bratislave popravený prezident prvej Slovenskej Republiky ThDr. Jozef Tiso. Považujem za potrebné okrem samotného opisu popravy uviesť aj okolnosti jeho vydania, preto v nasledujúcich dňoch si dovolím ponúknuť Vám ďalší cyklus o exile, súde, poprave a otázke hrobu ThDr. Jozefa Tisa.

Obrázok Kôli rýchlemu postupu Sovietskych vojsk odišiel prezident prvej Slovenskej Republiky do rakúskeho benediktínskeho kláštora Kremsmünster, kde prišiel s najužším sprievodom na troch autách vo štvrtok 5. apríla 1945. V Kremsmünsteri bolo ubytovaných okolo 220 členov vlády s rodinami a najbližšími spolupracovníkmi. Jozef Tiso hneď nadviazal kontakt s mníchovským arcibiskupom, kardinálom Michaelom von Faulhaberom. Ten už 8. apríla 1945 prijal poslov prezidenta Tisa, ktorými boli Dr. Karol Murín s bratom - kňazom prof. Ivanom Murínom. Dohodli sa dočasne ukryť prezidenta v jednom z bavorských kláštorov v blízkosti Mníchova. 27. apríla 1945 opustil Tiso Kremsmünster a po zastávke v bavorskom Altenmarke sa 1. mája 1945 utiahol do kapucínskeho kláštora v meste Altötting.

Tam bol až do 13-14. júna 1945, kedy ho americkí policajní agenti zaistili a spolu s bratmi Murínovcami a niekoľkými členmi vlády previezli do amerického tábora vo Freisingu. Karol Murín na tento pobyt a zaobchádzanie s väzňami spomína: "...ukázali sa byť najľudskejšími americkými vojakmi, akých sme počas nášho väzenia americkou armádou stretli. Voči nám preukázali ľudsky teplé srdce, sympatie a súcit s väzňami." Po vyše mesačnom väzení vo Freisingu boli všetci slovenskí väzni okrem Dr. Štefana Tisa na dvoch nákladných autách prevezení do tábora Gramisch-Partenkirchen.

Gramisch-Partenkirchen bol jedným z najrozsiahlejších a najbezpečnejšie strážených amerických koncentračných táborov v Nemecku. Bol obohnaný dvojitým plotom z ťažkého ostnatého drôtu vysokým cez 300 cm. Strážený bol 54. bataliónom ťažkej pechoty a 21. bataliónom tankistov s 10 ťažkými tankami "Tiger". V tomto tábore, ktorého veliteľom bol Emmet H. McCrary sa nachádzalo sa nachádzalo 3 857 väzňov - medzi nimi aj Jozef Tiso, ktorý bol zaregistrovaný ako: "Prezident Československa počas nemeckej okupácie, ktorý je veľmi vyhľadávaný českým národom."

Na príchod do tohto tábora Karol Murín spomína: "Po zoskočení z nákladného auta... sme všetci museli stáť v najmeravejšom pozore a každý najmenší pohyb, čo aj len okom znamenal mocné zaucho, šľahnutie bičom, silné ťahanie za vlasy, prudké kopance a bolestné krútenie uší... Počas našej bitky videl som prejsť popred budovu blízko nás dôstojníka strednej štíhlej postavy. Úplná bezcitnosť ku scéne, ktorú nemohol nevidieť nasvedčovala, že išlo o udalosť všednú, o čosi čo bolo obvyklé. Tri naše rady ´obsluhovali´ traja muži v amerických uniformách a jedno chlapčisko v civilnom obleku; hádali by ste mu 14-16 rokov. Terčom zúrivosti divej štvorice boli: Prezident, Nemec - asi päťdesiatnik - a môj brat. Na Prezidenta štekal najrozličnejšie otázky mladík v civile a ´miernejší´ americký vojak ich sprevádzal dlaňami a päsťami, nezabúdajúc pritom ani na ostatných členov nášho tragického trojradu porazených... Neviem ako dlho trvalo toto ´poľné´ cvičenie. Zauchá, ponižujúce a bolestné vyšetrovanie Prezidenta a brata, ´masáže´ hrdla a dva vylomené, a či ´vytiahnuté´ zuby a mnoho sprievodných úderov bičom a rukami, to nie je presná časomiera... Keď sa náš ´pohrebný´ sprievod pohol, vytiahli niekoľko mužov z radu; medzi nimi Prezidenta, môjho brata a Nemca. Neskôr sme sa dozvedeli, že ich viedli na jeden týždeň do temníc bez jedla. Každý kňaz bez rozdielu vierovyznania musel ísť do temnice."

Tisov pobyt v tomto tábore sa skončil v sobotu 27. októbra 1945. Všetkých Slovákov predvolaliObrázok  do kancelárie amerického úradníka, kde už čakal český poverenec - štábny kapitán z III. americkej armády - Alexander Doman (Dautenbaum). Bol vybavený patričnými rozkazmi dopraviť prezidenta Jozefa Tisa a ministrov Štefana Tisa, Alexandra Macha, Mikuláša Pružinského, Aladára Kočiša, ako aj Ivana Murína a Karola Murína do Prahy, kde ich uväznili na Pankráci. V pondelok 29. októbra ich pod prísnou eskortou zaviezli na letisko v Ruzyni, zviazali im ruky retiazkovými putami a deportovali vojenským lietadlom do Bratislavy.

Ako neskôr skonštatoval Anton Rašla - žalobca v procese s Tisom - sputnanie v Prahe bolo nezákonné, lebo formálne im prečítali zatykač až na letisku v Bratislave. Urobil to podplukovník Rudolf Viktorin, náčelník VI. bezpečnostno-spravodajského oddelenia povereníctva vnútra. Osobne ich sprevádzal aj plukovník Ečer, ktorý pri nastupovaní prezidenta Tisa do vojenského lietadla v Prahe triumfálne vyhlásil: "Tady mám spoutané samostatné Slovensko."

Z letiska v Bratislave ich pod zosilnenými strážami previezli do väznice Krajského súdu v Bratislave. Tam im zložili putá a každého zavreli na samotku, na tej istej, osobitne stráženej chodbe.

2.časť

Proces s prezidentom prvej Slovenskej Republiky, úradne označený ako: "Proces s Dr. Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Dr. Ferdinandom Ďurčanským" sa začal 2. decembra 1946. Spisový materiál, ktorý sa počas súdneho procesu nahromadil vážil cez 700 kg.

Za predsedu Národného súdu v Bratislave vymenovalo Predsedníctvo SNR JUDr. Igora Daxnera. Za prísediacich boli vymenovaní: Pavol Polák, Ľudovít Benada, Ján Demjan, Šimon Struhárik, Andrej Pátek a Jozef Štaudinger (od 13.12. 1946 Štefan Gažík). Za žalobcov boli vymenovaní právnici: Dr. Ľudovít Rigan, Dr. Juraj Šujan, Dr. Michal Gero a od 1.apríla 1946 aj Dr. Anton Rašla. Obhajcami v tomto procese boli Dr. Ernest Žabkay a Dr. Grečo.

Pojednávania sa konali vo veľkej sieni Justičného paláca v Bratislave na Záhradníckej ulici. Celý proces s obžalovaným Jozefom Tisom bol od začiatku politickým procesom a bol poznačený Benešovým výrokom: "Tiso musí visieť!" Tisov obhajca Dr. Ernest Žabkay spomína na proces takto: "Daxner mi nepovolil ani nahliadnuť do súdnych spisov. Uviedol, že mi to umožní až v poslednom týždni pred termínom hlavného pojednávania, ktorý určí čo najskôr. To všetko boli závažné porušenia zákona v neprospech obžalovaného... Predseda Národného súdu určil termín hlavného pojednávania na 2. december 1946. Obžalobu mi doručili 19. novembra 1946. Takto nebola zachovaná ani 14-denná lehota od doručenia obžaloby do termínu hlavného pojednávania určená zákonom. Obžaloba bola veľmi obsiahla, mala 213 strán, ostatný spisový materiál bol ešte obsiahlejší, mal niekoľko tisíc strán. To všetko nebolo možné ani prečítať a prerokovať s obžalovaným, žiadal som preto, aby súd pojednávanie odročil, môj návrh však Dr. Daxner zamietol."

Obrázok V podobnom duchu sa nesú i ďalšie spomienky Tisových obhajcov. Daxner, ktorý v septembri 1946 navštívil prezidenta Edvarda Beneša a prerokoval s ním proces proti Tisovi ako aj to, či pri rozsudku bude udelená milosť, nijako neskrýval svoju nenávisť voči Jozefovi Tisovi. Sústavne porušoval právne predpisy o konaní a nezdržal sa ani podráždených výrokov proti obžalovanému i jeho obhajcom. Rovnako si dal záležať, aby mu pobyt vo väzení dostatočne strpčil: nedovolil Tisovi ani raz za rok spoveď, zakázal mu účasť na väzenskej omši v nedeľu a vo sviatky, zhabal poznámky prípravy obhajoby a príbuzným nedovolil, aby mu nosili cez prestávky desiatu - pričom obžalovanému Machovi to bolo dovolené.

Celý proces trval (po odrátaní prestávok v konaní) 171 dní. V prvých dňoch rozhlas vysielal priebeh procesu o ktorý mali obyvatelia Slovenska živý záujem. Keď sa ukázalo, že Tisové odpovede na podráždené a miestami prihlúple otázky sudcu Daxnera sú tendenčné, rozumné a že získavajú na Tisovu stranu čoraz viac ľudí, tak na zásah Klementa Gottwalda z Prahy u Dr. Gustava Husáka bolo vysielanie zrušené.

19. marca 1947 po odznení záverečných prejavov bolo pojednávanie odročené a rozsudok vyhlásili až 15. apríla 1947. Rozsudok bol značne rozsiahly, mal 233 strojom písaných strán. Nakoľko obhajoba očakávala, že rozsudok bude vynesený v neprospech obžalovaného, v dostatočnom časovom predstihu pripravila žiadosti o milosť. Po prečítaní rozsudku sa predseda senátu opýtal odsúdeného Jozefa Tisa, či žiada o udelenie milosti. Tiso odpovedal, že obhajcovia v jeho mene už požiadali prezidenta republiky o udelenie milosti. Okrem prezidenta bola táto žiadosť zaslaná i vláde ČSR, ministrovi spravodlivosti, predsedníctvu SNR a povereníkovi SNR pre spravodlivosť.

17. apríla 1947 laický člen senátu Národného súdu Ľudovít Benada oznámil Ernestovi Žabkayovi, že prezident republiky žiadosť o milosť zamietol. Sám o tom píše: "Nechcel som, aby sa to Tiso dozvedel zo strohého vyhlásenia Benadu a podarilo sa mi túto správu oznámiť mu polohlasom. Dokonale sa ovládal a iba poznamenal: Zamietol, no dobre! Benada čítal enunciát rozsudku, pričom nevedel rozlúštiť niektoré cudzie slová a komolil komplikovanejšie vety, mýlil sa a celý akt vyznieval trápne. Potom prečítal rozhodnutie prezidenta o zamietnutí žiadosti o milosť a spýtal sa odsúdeného na posledné želanie. Súčasne mu oznámil, že v nasledujúci deň ráno 18. apríla 1947 o 5. hod. bude popravený obesením. Tiso odpovedal, že si žiada spovedníka jezuitu, potom, po krátkom zaváhaní sa opravil a vybral si kapucína. Zároveň vyslovil želanie, aby bol pochovaný podľa cirkevných obradov v Bánovciach nad Bebravou. Na Benadovu otázku, či si želá návštevu príbuzných odpovedal áno."

O 20. hodine toho istého dňa sa s odsúdeným naposledy stretli jeho obhajcovia: Dr. Grečo a Dr. Žabkay. Boli spolu takmer do polnoci. Krátko pred polnocou sa s nimi Tiso rozlúčil s tým, že od polnoci chce patriť len Bohu a pripravovať sa na smrť. Ešte pred tým ako odišiel sa ho Dr. Žabkay opýtal, či im chce zveriť svoj posledný odkaz.

Obhajca Žabkaj na to spomína takto: ...prisvedčil a dojatým hlasom so zvýšeným akcentom povedal: "Svornosť národa nech je pokrstená mojou obeťou. Cítim sa byť mučeníkom Slovenského národa a protiboľševického stanoviska!"


 

Náhľad fotografií zo zložky Portréty - Jozef Tiso

Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Cecha do mecha a do potoka

(Zahorak, 2. 7. 2015 23:57)

Velmi som sa potesil ze sa po druhykrat podarilo Slovensku oddelit od cechov. Su moc nebezpecni a za vsetko zlo co bolo v spolocnom state mozu len tito pepici.

Malá poznámka k Tisovi

(Josef Lisman joseflisman@seznam.cz, 16. 3. 2011 20:03)

Velice si vážím Slovenska a jejich lidí, jsem Čech, ale mám k Slovensku vřelý vztah. Obdivuji také historii, máte Jánošíka, Slovenské národní povstání a mnohé další chvályhodné výročí či osoby. Proto nedovedu pochopit, jak mohou někteří lidé u vás vzhlížet k válečnému zločinci Tisovi.

Re: Malá poznámka k Tisovi

(SKnacionalista, 9. 4. 2012 13:14)

odpoviem priotiotázkou: ako môžte vy glorifikovať Masaryka a Beneša, keď to boli zúriví antislováci (pošliapali Pitsburskú i Cleevlandskú dohodu) a Beneš bol navyše vojnový zločinec (zradil a vydal republiku Nemcom)?? Najväčší zločin Dr. Tisu bol ten, že si dovolil odtrhnúť sa od Čechov a byť prezidentom Slovenskej republiky. Nemám nič proti normálnym Čechom, ale spoločný štát bol jeden veľký omyl!

Re: Malá poznámka k Tisovi

(jozef, 26. 6. 2012 15:49)

ti si obicejnej pepikovskej vul a vi toho pokakaniho benese kterej zdrh velebite hanba

Re: Malá poznámka k Tisovi

(slovakian10, 6. 2. 2015 18:07)

inak Jozef Tiso nebol nikdy uznaný ako vojnový zločinec!

Jozef Tiso

(Dušan Daxner, 16. 5. 2010 22:05)

Je fakt zaujimavé,ako sa vykresluje Tiso v dnešnej dobe a mrzí ma iba to, že nepíšete aj o strane druhej a to ,koľko ľudí mal na svedomí.Ale to už zrejme nieje pravda !!! Prečo bol asi Daxner na neho podráždený?? Možno preto,že poslal jeho brata do koncentračného tábora ako politického odporcu...Ak sa takto propaguje Slovenský štát,tak sa zaň úprimne hambím....

Re: Jozef Tiso

(agata palko henkrich, 11. 11. 2014 3:58)

Pan Daxner, kolkoze mal Tiso ludi na svedomi? Vy to viete? A co znamena niekolko tisic ludi oproti celemu slovenskemu narodu, v tej dobe viac ako dva miliony, medzi ktorych patril aj samotny sudca aj vasi rodicia? Inak by sme my vsetci uz boli dnes Madari a nie Slovaci. Vy tomu hovorite, ze sa sudca Daxner spravodlivo zachoval, lebo mu Tiso dal zavriet brata za politicky odpor. Ano, lebo bolsevizmus vtedy u nas nemal miesto, lebo viera v Boha viedla ludi k pokore a laske k bliznemu svojmu a bolsevizmus k okradaniu "blizneho svojho" a nasledne k zbohatlickej nadradenosti . Je nad slnko jasne, koho zastupujete vy.

Tisova smrť

(slovák, 2. 1. 2012 21:11)

či by tam bol Tiso,alebo kto koľvek iný židov by nemci na slovensku lapali tak či onak.Ide o to,že z likvidácie židov slovensko profitovalo.My sme si Tisa obesili ,kdež to česi Háchu nie.Pričom podpísal protektorát.Keby nie Tisa Slovensko dnes neexistuje.

Re: Tisova smrť

(SKnacionalista, 9. 4. 2012 13:07)

Dr. Tisu sme si neobesili my - prefíkaní Česi narafičili, aby to tak vyzeralo...bolo to v Bratislave, obesili sme si ho my...Jeho hrob i jeho myšlienka nikdy neosirejú - Na stráž!

Dr.Jozef Tiso-mučeník Slovenského národa

(ing.Anton Priateľ, 3. 2. 2012 12:46)

Prezident prvej Slovenskej republiky za to,že na Slovensku bol napriek zložitej vojnovej situácii blahobyt a zachránil územie pred dobyvačnými chúťkami Maďarov,slovami zločinca Dr.Eduarda Beneša musel odvisnúť.Bol to už druhý veľký Slovák,po generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi,ktorého má na svedomí tento zvrátený zločinec.

Ale ale p. Dušan Daxner

(M.Ď., 29. 6. 2011 13:56)

nie ste náhodou podľa priezviska príbuzný Tisovho justičného vraha Ivana Daxnera? O poprave nemôžeme hovoriť, už len z hľadiska zloženia senátu - 3 komunisti a teda predpojatí sudcovia, 3 demokratickí sudcovia medzi ktorými sa "demokraticky a transparentne" nedostal ani jeden katolík no a už spomenutý predseda senátu (podľa Vašej informácie tiež predpojatý), ktorý si tak stál za rozsudkom, že po pár rokoch na výročie Tisovho zavraždenia spáchál samovraždu.

Poprava dr. Jozefa Tisa

(Wilhelm.Schultze, 13. 4. 2010 16:31)

Doktor Th.Jozef Tiso sa hral na národného mučeníka, obeť pomstychtivosti Čechov a nespravodlivosť víťazov. Lenže, či sa jeho prívržencom páči, či nie, aj keď nepoviem, že bol lotor, nevinný určite nebol a za to, o čo sa pričinil, za utrpenie, poníženie, smrť tisícov obetí, si iné nezaslúžil. Otázkou však je, či bol priebeh súdneho procesu objektívny. My vieme, že nie, všetko bolo už v komunistickej réžii. Nenadarmo sa vraví, kto čertu slúži, peklom sa mu odmení....